3 rady ako sa stať riaditeľom do 10 rokov

Túžite sa stať riaditeľom a chodiť na firemnom BMW? Chceli by ste, aby ste vo svojom obore boli známy a úspešný? Máte pocit, že to je ďaleká méta a neviete ako kľučkovať v kariére, aby ste to dosiahli? Ponúkame Vám 3 rady, ktoré Vám pomôžu k tomu, aby ste dosiahli svoj cieľ.

Na úvod si dovolím povedať, že takých ako ste Vy, naozaj nie je veľa. Pamätám si zopár kolegov a priateľov zo začiatku svojej kariéry, ktorých sa niekto opýtal, čo by chceli v organizácii či firme dosiahnuť. Maroš na svojej prvej študentskej konferencii tvrdil, že chce byť raz prezidentom lokálnej pobočky. Mišo na našom prvom tímovom mítingu tvrdil, že on by raz chcel byť GM (rozumej generálnym riaditeľom). Bolo aj zopár ďalších a u všetkých padlo to najvyššie postavenie, na ktoré si trúfali už od prvého dňa v práci. Pamätám si ich hlavne preto, že takéto vyjadrenia dávajú väčšinou len tí najambícioznejší, najodvážnejší a žiaľ, aj najúprimnejší. A tých nie je veľa. Niektorí sú v tomto smere tichší, niektorí hlasnejší. Mnohí si aj napriek svojim snom netrúfnu také nielenže povedať, ale často ani len vysloviť. V kútiku duše o tom snívajú, no vidia mnoho prekážok a myslia si, že to chce každý a že práve oni si to možno nezaslúžia. Iní to zas hovoria na každom kroku, s úsmevom na tvári, aj keď vedia, že cesta môže byť dlhá. Jedno však majú spoločné.

Keď som ja prvýkrát prišiel na stretnutie študentskej organizácie, ktorá mi ponúkala možnosti ako sa niečo naučiť, ako sa niekde zaradiť už počas VŠ, mal som takúto tichú ambíciu raz robiť to, čo robili títo odvážni študenti na pódiu. Povedal som si, že sa chcem zapojiť do tejto najväčšej študentmi riadenej organizácie na svete, AIESEC, ktorá mala pobočku priamo na pôde univerzity, na ktorú som práve nastúpil. Do 3 rokov som sa stal prezidentom tejto neziskovky v Košiciach, mal som svoje meno a svoju kariéru.

Po tom, čo som nastúpil po škole do jednej z najväčších firiem na svete, Procter&Gamble Slovensko, som povedal svojmu tímlídrovi, že by som raz chcel byť jej country manažérom a jazdiť na jeho BMW. Po takmer 5 rokoch som z firmy odišiel, nakoľko som dostal oveľa lákavejšiu ponuku v inej firme a môj cieľ som síce stále nedosiahol, no posunul som sa k nemu oveľa bližšie.

Poznám aj takých, čo nečakajú na to, kým ich niekde do tejto pozície na základe tvrdej driny povýšia. Jednoducho si založia vlastnú firmu a na základe svojej vytrvalosti sa stanú pánmi svojho času, svojho života a viac nepotrebujú.

Myslím si teda, že aj ja patrím k tým ľuďom, ktorí si niečo zaumienia a idú za tým. Jedno máme teda spoločné.

Rada číslo 1 je: všetko je otázka vôle a túžby.

Keď som počas školy pracoval pre už spomínanú neziskovú organizáciu, ako jej člen som zisťoval, že predomnou jej štruktúrou prešlo množstvo úspešných absolventov. Volá sa to Alumni. Veľmi ma zaujalo to, že títo ľudia sú úplne inde ako mnoho mojich vtedajších spolužiakov. Fascinovalo ma to, že mnohí z nich preskočili zopár úrovni pozícii a v relatívne mladom veku už zastávali dôležité funkcie vo firmách. Podobne to bolo s tými o niečo mladšími, ale aj s tými staršími, ktorí opúšťali brany školy ešte v rokoch devätdesiatých. Spoznal som viacero z nich osobne, pretože ku koncu štúdia som si povedal, že budem rozvíjať spoluprácu medzi bývalými a súčasnými členmi za účelom ich obojstranného rozvoja. Vytvoril som funkciu Alumni relations manažér a zorganizoval niekoľko zaujímavých podujatí, predstavil úspešných alumni mladým členom, vytvoril databázu a systémy vzájomnej komunikácie. Každý si pochvaľoval. Čo som si ale uvedomil bol fakt, že úspech sa nedá kúpiť, že kariéra sa dá svedomito budovať a že firmy potrebujú mladých lídrov.

Po škole som nastúpil do firmy, kde som spoznal ďalšie nespočetné množstvo mladých a úspešných ľudí. Postupne som sa dozvedel viac o ich kariérnych príbehoch a došiel som k záveru, že systém pracovníkov funguje na generáciách. Tak ako v AIESEC boli generácie Alumnikov, tak aj v korporáciách sú tieto generácie a po menšej analýze by som mohol rozdeliť tieto generácie na 5 ročné obdobia. Je to len odhad, ale myslím, že obdobie 5 rokov je či už kvôli trvaniu VŠ alebo priemernej dlžke pracovného pomeru v 1 firme také obdobie, kedy sa niečo generačne niekam posúva.

Týmto smerujem ku tomu, že aj napriek výnimkám, každá vec vo Vašej kariére má nejaký význam. Ide zväčša o dlhodobý význam, ktorý istým spôsobom prispeje ku tomu, že sa dostanete z práce a pozície A za pár rokov do práce a pozície B. Tých pár rokov by som na základe tejto úvahy odhadoval na 5 ročné obdobia. Teraz asi každému docvakne, že stať sa riaditeľom za jedno generačné obdobie je asi príliš málo a že to asi nestačí. Áno, nestačí. Je to proste málo a aj keď existujú už spomínané výnimky, pri stanovení trendu - pravidla - treba sa riadiť istým priemerom a nie extrémami.

Keď sa revolúcii v roku 1989 uvoľnil trh, do Československa (neskôr Slovenska) začalo prichádzať mnoho zahraničných firiem, ktoré hľadali potenciál v mladých šikovných absolventoch. Plno AIESECárov a šikovných absolventov VŠ si závratnou rýchlosťou vybudovali kariéru a na konci milénia už stali na čele daných firiem. Stali sa do 10 rokov riaditeľmi, či už obchodnými, logistickými alebo personálnymi. Tí najlepší to dotiahli až na miesto generála. Určite takých poznáte aj Vy. Následne prišla doba krízy. Kládol sa dôraz na kvalitu. V novom tisícročí začalo množstvo firiem hľadať synergiu, tzv. "scale", efektivitu. IT boom spôsobil, že množstvo procesov sa zautomatizovalo a ľudský potenciál postupne začal viac a viac nahrádzať potenciál počítačov. Došla doba outsourcingu. Minimálne na Slovensku začal brutálne narástať počet absolventov VŠ, či už ekonomických alebo technických vied. Humanitné a prírodné vedy išli a stále idú do úzadia. Nové tisícročie teda prinieslo to, že trh práce sa ohromne rozvetvil. Všade plno obchoďákov, všade plno programátorov, recruiterov atď. Veľa vecí sa menilo a nechcem zachádzať do zbytočných detailov. Jedno sa však nezmenilo. Ľudia na trhu práce starnú. Generácie sa menia. Obmena manažmentu tu stále bola a stále bude. Je aj teraz známe, že v mnohých medzinárodných firmách sa stále znižuje priemerný vek zamestnanca a niektoré firmy sa tým dokonca chvália. Zároveň na vedúce posty sa čoraz viac obsadzujú zahraniční manažéri, ktorí majú priniesť prievan a teda konkurencia na TOP úrovni je vysoká.

Z toho všetkého mi tak nejako vyplýva, že ak sa držíme rady číslo 1 - t.j. že CHCEME, druhá vec, ktorú musíme splniť je to, že sa toho raz MUSÍME DOČKAŤ. Pozícia riaditeľa je zaslúžená pozícia a zároveň je to veľká výzva. Platí to snáď v každej firme. Je to aj za odmenu za dobre odvedenú prácu v minulosti, a jednak je to možnosť ako dokázať ešte viac. Ako svoje znalosti, nadanie a skúsenosti použiť na vyššom leveli.

Aktuálne pracujem na pozícii Key Account manažér - Senior. Ak začnem od konca názvu tejto pozície, znamená to, že som si už niečim prešiel. Ak je niekto KAM Junior, znamená to, že ešte len začína. Nemôžem si pomôcť, ale som si 100% istý, že ak človek pracujúci ako KAM získa dostatočnú prax v tom čo robí, bez ohľadu na to, či medzi tým zmení firmu, kategóriu, ktorú riadi, typ zákazníkov, ktorých riadi, skôr či neskôr, má obrovskú šancu stať sa obchodným riaditeľom. Rovnako to platí v marketingu. Ak si prejdem od Junior Brand manažéra po Senior Brand manažéra, medzitým v inej firme marketingového manažéra či produkt-portfólio manažéra, tak skôr či neskôr sa musím stať Marketingovým riaditeľom. V mnohých firmách je možné budovať dlhodobú kariéru a splniť svoj záväzok z 1. dňa v práci, že raz budete riaditeľom. Korporácie a firmy z FMCG majú takmer vždy nastavené procesy dlhodobého rozvoja, ktoré však vždy majú aj nejaké trhliny a nedokonalosti. Je to normálne. Stáva sa aj to, že proste sú veci, ktoré Vám v danej firme vadia a idete svoju kariéru budovať inde. Malo by ale vždy platiť pravidlo také, že riaditeľom sa stanete na základe skúsenosti a nie na základe počtu rokov v danej firme. Každý tú svoju skúsenosť prežíva inak intenzívne a preto sa niekto stane riaditeľom skôr, iný neskôr. Netreba nič uponáhľať a všetkú svoju robotu treba robiť čo najzodpovednejšie a najúspešnejšie ako to len ide a nemyslieť pritom len na peniaze a aktuálnu odmenu za prácu. Sú momenty, kedy odmenou za prácu je povýšenie, ktoré však nemusí prísť práve vtedy, keď sa to zachce Vám, ale keď sú v súlade všetky správne okolnosti, vrátane tých, ktoré viete priamo ovplyvniť Vy svojou prácou a výsledkami.

Rada číslo 2 teda znie: Všetko má svoj čas a proces

Kedysi dávno, asi pred 10 rokmi som čítal knihu, ktorú mi odporúčil dobrý známy, veľmi úspešný manažér a kouč. Jej názov znel divne. Psychokybernetika. Reku veď ja nie som psychológ, ale dal som na radu a začal som to čítať. Jeden z najpodstatnejších odkazov tejto knihy bol o tom, že ak chce byť človek úspešný, musí si to vedieť najprv predstaviť. Posadiť sa do role úspešného, skúsiť vnímať ten super pocit a niekde hlboko v hlave či srdci si tento cieľ nastaviť na základe tejto pozitívnej predstavy. V tom momente sa všetko otočí a začne človeka smerovať k tomu, aby sa úspešným naozaj stal. Jeho psychika získa novú kybernetiku, ktorá má nastavený nový cieľ. V inej firme mi stále vravievali, že ak človek niečo chce, aj celé nebo sa spojí, aby to dosiahol. Čiže veľmi podobná myšlienka, aj keď hovorí už potom skôr o šťastí. Ja som si to vzal za svoje a tento režim predstavy úspechu som častokrát aplikoval v praxi a myslím, že táto filozofia, tento režim mi veľmi pomohol dosahovať častokrát aj veľmi náročné ciele, kde už niekedy vo finálnej fáze som potreboval aj šťastie, či náhodu viacerých okolnosti, ktoré som mohol prirovnať už snáď iba k tomu nebu, ktoré sa pre môj úspech spojilo.

Rada číslo 3 na záver: Myslíte dopredu a predstavte si seba v roli riaditeľa

Ak sa máte raz stať riaditeľom, nemyslím si, že to príde ako blesk z jasného neba. To je už pozícia, kde sa musia nakumulovať rôzne drobné aj väčšie úspechy a tie vytvoria same Vaše CV, ktoré ale neupúta svojim vzhľadom alebo formátom, upúta ešte skôr, než si ho niekto zoberie do ruky. Ten kto Vás obsadí do pozície riaditeľa Vás bude pravdepodobne už dlhšie poznať, bude vedieť Vaše silné a slabé stránky a bude si istý, že sa rozhoduje správne.

Toho človeka musíte nájsť a získať si ho.